Obec Šumiac - História

Šumiac vznikol ako poddanská dedina hradného dominia Muráň v 15. storočí. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, v 17. storočí už úplne poslovenčení. V daňových registroch sa Šumiac objavuje okolo roku 1566, listinne je doložená až roku 1575. Patrila muránskemu panstvu. Spravovali ju dediční richtári.

Historické pramene ďalej hovoria, že v roku 1548 obec vypálili Turci a poddaní Šumiačania na čas opustili svoje bydliská. Ťažký bol život ľudí, ktorí sa pôvodne zamestnávali chovom oviec, dobytka, neskôr spracovaním dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov, ktoré furmani s vozmi odvážali na Dolnú zem, najmä do Sedmohradska.

V polovici 18. storočia nastáva spriemyselnenie Horehronia a Šumiačania pália drevené uhlie a odvážajú ho do Koháryovských a Koburgovských železničiarskych závodov. V 19. storočí bola postavená železničná trať do Brezna a roku 1903 bola predĺžená až po Červenú Skalu. Roku 1900 pracuje na Horehroní v železiarskych podnikoch 141 Šumiačanov.

V roku 1898 Šumiac znovu vyhorel. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo pastierstvo, furmanstvo, drevorubačstvo, pálenie dreveného uhlia.Obec sa zapísala do slávnej histórie SNP, za čo jej bolo udelené vysoké vyznamenanie - Rad červenej hviezdy. Obec bola oslobodená 23.januára 1945.

Do roku 1954 patrili k Šumiacu osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa a Zlatno. Od roku 1960 patrí k Šumiacu osada Červená Skala.

Z histórie farnosti

Prvé písomné záznamy o zriadení Šumiackej farnosti sú z roku 1728, gréckokatolícky chrám sa spomína v roku 1641 a 1775.

Pre farnosť je dôležité, že na návrh Márie Terézie, veriaci bývalej Gríckokatolíckej církvi rožňavskej diecézy boli exkardinovaní do gréckokatolíckej mukačevskej diecézy. A 4. júna 1780 z poverenia mukačevského biskupa Andreja Bačinského vtelenie farnosti Šumiac s jej dvoma filiálkami (Telgártom a Vernárom) do gréckokatolíckeho mukačevského biskupstva slávnostne previedol Ján Staurovskij, kanoník mukačevskej diecéze a užhorodský farár.

Vtedy už v Šumiaci bol chrám murovaný. Stará budova chrámu bola v roku 1641 zničená požiarom a tak v roku 1775 – 1776 sa prikročilo k výstavbe nového chrámu. Nový chrám bol postavený za finančnej pomoci patróna Štefana Koháryho, ktorý na stavbu chrámu venoval 2645 Rfl. Povoznícke a ručné práce poskytli sami veriaci. Roku 1777 chrám bol dokončený a bol postavený v česť sviatku Nanebovstúpenia Pána, ktorý je dodnes naším chrámovým sviatkom. Novopostavený chrám bol pokrytý šindľom a mal tri cibuľovité veže.

Roku 1778 bola postavená aj nová farská budova. Na farskú budovu daroval Ignac Kohary 200 Rfl. O výstavbu sa tiež pričinil vtedajší starosta obce Juraj Ľapin zvlášť svojim vplyvom. Táto farská budova slúžila svojmu účelu až do roku 1941. V tom roku bola bola zbúraná a terajšia nová farská budova bola posunutá bližšie ku chrámu. Na priestore bývalej starej fary obec postavila obchod.

Ako prvý farár sa spomína Andrej Bukovecký, ktorý pôsobil vo farnosti od roku 1728 – 1786, po ňom sa vedenia farnosti ujal jeho syn Simeon Bukovecký. Podľa štatistiky z roku 1787, Šumiac mal už 1094 obyvateľov.

V roku 1853 farnosť navštívil prešovský biskup Jozef Gaganec v sprievode kanonika Alexandra Duchnoviča. Dvom bohoslovcom udelil diakonské svätenia.

Počas pôsobenia kňaza Zapotockého obec bola zasiahnutá veľkým požiarom, ktorý zasiahol aj vrchnú časť chrámu. Finančnou pomocou vtedajšieho patróna chrámu, Cobourga – Ferdinanda I., bulharského cára, bola vystavená nová strecha a veža. Vtedy do chrámu boli zakúpené aj 3 zvony. Jeden z nich bol darovaný patrónom. Matka spomínaného patróna dala zhotoviť do chrámu nový ikonostas. Na ikonostase sa nachádza aj znak rodiny Cobourgovcov a v priestore oltára patrónsky kliros – štalum., určený výhradne pre patróna, keď navštevoval bohoslužby. Súčasne pri výrobe ikonostasu bol urobený aj procesijný obraz a plaščenica.

Opravený a vyzdobený novým ikonostasom bol chrám dňa 21. septembra 1901 vysvätený biskupom dr. Jánom Valyom.

V roku 1941 za štedrej pomoci patróna, vtedajšieho ministra štátnych lesov a majetkov, bola postavená terajšia farská budova. V roku 1957 bola opravená fasáda chrámu. V roku 1959 bolo v obci 2112 veriacich. V roku 1998 za vedenia farnosti kňazom Jozefom Gačom bol opravený interiér chrámu. V roku 2002 za vedenia farnosti kňazom Jozefom Hromiakom bola opravená vonkajšia omietka chrámu. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 mala obec Šumiac 1281 ľudí.

Text spracoval: o. Ján Zavacký farár farnosti Šumiac